2010-03-06
Je sobota, ktártko po polnoci. M@trixX leží vo svetle sviečok a žltých LEDiek v čajovni. Na čosi ako stolíku sa krčí hrnček plný English Breakfastu, pod čosiakostolíkom leží zatvorený balíček pochybných LIDL-ových tyčiniek. Z reprákov pri počítai vyteká hudba pochybných preferencií. Vedla M@trixXa ležia dva zvitky faxového papiera potlačeného ihličkovou tlačiarňou. Na jednom z nich je prvá lekcia francúžtiny. Všelijaký ten zabitón a numizón. Alebo nuzemón. Alebo taký nejaký čert.
Na druhom sú lyrics (alebo výstižnejšie lirama) k pochybným trackom, ktoré vytekajú z reprákov
Pod M@trixXom leží deka, aby M@trixX neležal na starom pichlavom koberci, ktorý mal byť už dva mesiace nahradený novým, akýmsik pomarančovým s takým abstraktným výjavom. M@trixX výnimočne píše relatívne tradičnou metódou. Na obyčajný 80g biely kancelársky papier. V ruke má drevený kolík "ceruzku" zastrúhaný orezávátkom. A píše čo? Aktuálny blogpost.
Avšak aktuálny blogpost... Aký by mal byť? To je velmi dobrá otázka.Otázka, na ktorú by odpoveďou bola otázka "Ako sa M@trixX cíti?". Ale ako sa M@trixX cíti?
To ťažko popísať slovami. Predstavte si kameru namierenú na M@trixXovu hlavu zaborenú do vankúša. Kamere zavadzajú poháre so sviečkami a iný odpad, čo sa povaluje kolom M@ŧrixXa. Kamera pomaly obieha M@trixXa v smere proti kodinovým ručičkám (čiže najprv ukazuje M@trixXovo pravé ucho, M@trixXov xicht, M@trixXovo lavé ucho...) A k tomu všetkému ticho znie TEAM - Volas Ni.
M@trixX má totižto z neznámych príčin akúsik melancholickú náladu. Nikto, ani Fluganta Spagetmonstro netuší, že čo ju spôsobilo. Možno to bol Vramenov komentár k predchádzajúcemu postu (a zamyslenie po ňom nasledujúce). Možno to bolo niečo v histórii, čo sa zrazu objavilo... Napríklad Skookieho otázka, že čo furt robím doma. A možno ešte niečo úplne iné.
Možno včerajších niekolko nasilu vedených konverzácií.
Možno M@trixXovi len chýba niekto, kto by si k nemu do čajovne lahol namiesto vysavača a mlčky ležal vedla M@trixXa.
Možno všetko z tohoto.
Možno nič.
skok v myšlienkach - takýchto tu je viac... Upozorňujem na to, lebo aj mňa to pri prepise trochu zaskočilo a vy by ste to nemuseli pochopiť vôbec...
Hudba z 1989 znie skoro ako by chcela byť prehrávaná z vinylu.. Len ten pohlad na to, že sa tam niečo točí... Akosik evokuje taký pocit, že všetko je v úplnom, dokonalom, jednoduchom a pochopitelnom poriadku.
Takto vidieť tucet blikajúcich svetielok, počuť jemný bzukot ventilátorov a harddiskov, ktoré sa točia tak stokrát rýchlejšie, ako by sa točil ten vinyl a niekde spomedzi toho všetkého vychádza zvuk v perfektnej digitálnej kvalite bez jediného puknutia, prasknutia, šumu, bez deformácie spôsobenej otáčajúcim sa vinylom a bez odrezania vyšších frekvencií spôsobeného neustálym počúvaním dokola a dokola.
Ťažko povedať, či to je dobre alebo zle. Tá deštrukcia tam možno chýba. Možno tam chýba len ten pohlad na kludne, nikam sa neponáhlajúco sa otáčajúci disk...
skok v myšlienkach
Dnes ráno sa M@trixX zobudil po slabých 5 hodinách spúnku na velmi hnusný a nepríjemný sen.
Sedel v obývačke. Pred ním na stole laptop s otvoreným http://matrixx.underald.net/ a niekde nablízku strielátko alebo vŕtačka alebo čosi podobného tvaru, čím sa dá človek zabiť.
Niečo sa zrejme stalo a M@trixX sa rozhodol bez akéhokolvek ďalšieho váhania, čakania či inej činnosti použiť zabíjatko.
M@trixX teda spácha samovraždu (ktorá napriek brutálnej metóde - prestrelenie alebo prevŕtanie hlavy vôbec nebolí).
Avšak už niekolko sekúnd neskôr si mŕtvy M@trixX, teraz bezmocne hladiaci na notebook, uvedomí, že čo stratil.
Stratil možnosť vysvetliť svoje konanie. Stratil dokonca aj možnosť čítať komentáre k svojim blogpostom, pretože bez tela (resp. s telom, ktoré je mŕtve) nemôže ani len stlačiť F5.
Mal som nastaviť autoreload, pomyslí si. Lenže na to je už neskoro. Už si mŕtvy. Už nič nezmeníš.
A keď sa zúfalstvo z bezmocnostivystupňovalo na maximum... M@trixX sa zobudil... O poschodie vyššie, o izbu južnejšie. a mohol ovládať svoje telo. Mohol napísať blogpost, pridať výkrik alebo sa len pozrieť, že kto mu nechal aký komentár (nikto, nijaký) a prečítať si ho.
Ale nič z toho nespravil. Zrejme vedel, že na to má ešte vela času.
Ale čo ak toho času tolko neni? Čo ak každému z nás zostáva len pár dní? Čo ak nás zajtra prejde auto alebo na nás niekto z haluze zhodí bombu?
Máme všetko vo svojom živote usporiadané tak, že nebudeme bezmocne zírať na display s tým, že chceme mať možnosť poslať ešte jednu - poslednú správu?
M@trixX totižto určite nemá. (a štve ho to)
Tento sen, bezohladu na jeho nechutnú krutosť a brutalitu. M@trixXa zrejme navždy ovlyvní. M@trixX nebude môcť spáchať samovraždu, pretože potom už nebude môct nikomu nijako nič povedať, nebude môcť, už ani teoreticky, zrealizovať svoje nereálne nápady a sny. M@trixX si nemôže dovoliť nebyť. Za žiadnych okolností.
Svet bez M@trixXa nemôže existovať. Koniec M@trixXa znamená koniec sveta.
M@trixX vždy myslel celkom optimisticky. Už zajtra sa môže všetko zmeniť, už zajtra možno nebude v čajovni mlčky ležať s vysavačom. Ale až teraz si uvedomil tú opačnú stránku. Bezmocnosť po odchode.
Samozrejme všetko platí len za predpokladu, že tu je nejaký taký "život po smrti"- Je to nepravdepodobné, ale čo ak je to tak? Čo ak by ma skutočne čakali nekonečné minúty bezmocnosti?
skok v myšlienkach
Ježkove oči, toto mi je zase desný blogpost xD
Možno by sme sa mali vrátiť do realitiy...
Bzzzzzzz.... Pfff... Bum. A sme tu.
M@trixX-a v posledných dňoch skutočne trápi istý pocit bezmocnosti. Nemá istotu v tom, čo sú ludia okolo neho. Nezvyčajne mlčí.
Lebo keby niečo povedal, tak sa zase všetci pochytajú za hlavy s tým, že sa nad tým aj tak nezamyslia, chytia sa nejakej nepodstanej (zle napísanej) vety a tú podstatnú časť s prehladom odignorujú.
Alebo sa nechytia vôbec ničoho. Budú sa tváriť že žiaden názor nemajú. Zrejme sa za svoj názor hambia a čakajú, že im niekto našepká
správnu odpoveď alebo čo...
M@trixX snáď nikdy nedostal otázku, že prečo spravil "to a to" "tak a tak". To mu všetci tak rozumejú? Alebo majú všetci taký pocit, že mu všetci tak rozumejú? Možno. A potom niekto taký, čo nikdy nepoložil otázku zaperlí niečo ako "hovadina, pretože ledky sú budúcnosť".
Nejako sa tento text zamotáva. (Chcel som vyškrtnúť poslednú časť, ale len som ju trochu prepísal)
Záver?
M@trixX je večný a chce vidieť komentáre k svojim blogpostom. A ak sú otázky, chce ich vidieť a chce na ne odpovedať.
GN, M@trixXovo druhé ja.
P.S.: Písať o sebe v tretej osobe je dosť zaujímavé. Skúste si to niekedy ;-)
PS2...
Zabudol som na také tie nudné veci čo sa stali... Hlavne teda to, že Telco vo mne akosik podnietil (svojim statusom) záujem o akýsik Tolkienovský jazyk, ktorému si už nepamatám názov a nechce sa mi to hladať... Niečo na Q :D
(a čo ostatní?)
Komentáre k článku
Nie je pravda, že nenávidím komentáre!co sa tyka tej melancholie, no, pokial to nie je dlhodoby stav, je to normalne, teda aspon u mna.
Sem-tam aj ja mam den, kedy som z nicoho nic bez nalady, a 4 hodiny pozeram na pavuka na plafone a riesim podivne existencialne otazky. Aj take, ktore sa pytas aj ty.
Ale... stale vravis, ze nikto sa nepyta, ze nikoho nic co sa tyka teba nezaujima (co neni pravda, inak by ti nikto necital a nekomentoval post, nech uz su komenty pozitivne ci negativne), ale ked sa spytam, vacsinou odpovies vyhybavo, neurcito, takze nemam sancu to nejak viacej rozobrat (alebo to nechces? staci len to, ze sa pytam? lebo potom, ked sa ti snazim pomoct a poradit, mi odpises - citujem- : "omfsm, smeruje to k nejakej "super" rade, ktora mi akoze ma pomoct? lebo ak hej, nechaj si ju" )
Takze ja uz neviem...
nepozeram 4 hodiny na pavuka :D
>stale vravis
nie stale
>nikto sa nepyta
ved je to tak ;)
>nikoho nic co sa tyka teba nezaujima
to sedi
>ked sa spytam, vacsinou odpovies vyhybavo, neurcito, takze nemam sancu to nejak viacej rozobrat
prebehnem si historiu a skusim sa k tomu vyjadrit
>alebo to nechces?
chcem
>staci len to, ze sa pytam?
nestaci
>ked sa ti snazim pomoct a poradit
hmmm... to, co citujes som rozobral vo vedlajsom okne
p.s. Ak myslíš elfský jazyk, tak to je Sindarin.
Jop, Quenya to bolo.