2010-02-23
Keď ma 5:45 (a následne 5:55 a 6:05) budili rádio a budík, nečakal som, čo všetko ma tento deň čaká.
Síce toho neni tak veľa, ako by sa mohlo zdať, ale na blogpost to stačí. :D
Keď sa z rohu miestnosti ozvalo "Je 6:18", tak mi bolo jasné, že som zase niečo vypočítal zle. Ja cem svojúúú nokijúúú!
Kričím na mamuta, že potrebujem jedlo, pitie a auto. Za dve minúty som totižto nemal šancu pripraviť všetko, čo na deň potrebujem. Kým mamut chystá auto, ja nadávam kocúrovi, hádžem do kabele akumulátore do prehrávača (aj s nabíjačkou), do seba hádžem vitamíny a 6:32 nasadám do auta. V poslednej minúte kupujem lístok a... čakám...
Odchod vlaku 6:36. Je 6:40, ja, ostriac na východ nadávam, že so sebou zase nemám foťák. Áno.
Vedľa mňa stála divná entita "spolužiak" zo základky, ktorej som povedal niečo v zmysle, že keby som mal foťák a bolo o desať stupňov teplejšie, tak mi je to úplne jedno, že to mešká. Ale takto neni.
Okolo 6:50 sa ktosi šiel dovnútra opýtať, že WTF. Vlak je odrieknutý. Veď načo by jazdilo niečo také ako vlak v rannej špičke!?
Krátko pred siedmou sa na stanici začali zhromažďovať entity, ktoré chceli ísť vlakom, ktorého pravidelný odchod je 7:06.
Tomuto vlaku sa samozrejme neuráčilo dojsť till 7:20.
Whatever.
Tak budem v škole s hodinovým meškaním. Ale ešte stále som nevedel, čo všetko ma čaká.
Vo vlaku sa entity, s ktorými som cestoval, bavili o falšovaní ospravedlneniek, o plánoch o dnešnom blici a podobných veciach, z ktorých som sa chytal za hlavu.
Po vystúpení z vlaku (8:18 SEČ, 52 minút po "pravidelnom príchode" môjho vlaku) nás milión vliezlo k okienku na stanici. Akásik entita, ktorá bola najbližšie, si začala pýtať potvrdenie o meškaní vlaku. Neúspešne. Blbeček Železničár CSc. si povedal, že vlak meškal iba 10 minút a na taký krátky čas on nikomu papier nedá. Po argumentoch, že to treba rátať z toho predchádzajúceho vlaku, povedal, že ten bol odrieknutý a tento meškal len desať minút.
Tak sa všetci otočili a ja zrazu počujem "Maťo?".
Otočím sa v smere zdroja tohoto zvuku a čo nevidím?
Pomarančové vlasy... Hmmm... WTF!?... "Mirka?... Čo tu ty hladáš?" "Čo tu TY hladáš?"
Ukázalo sa, že chodí do školy v Bravke Doo.
Jednou zo zaujímavých otázok, ktoré padli po ceste ku (jej) škole bolo, že čo to mám s vlasmi.
To je tak, keď ma niekto nevidel skoro tri roky :D
Zaujímavejšie však je, že na tej stanici sa musíme viac-menej dvakrát denne míňať a ešte sa nám akosik nepodarilo naraziť na seba. Zvláštne.
Po ukončení konverzácie som ja pokračoval smer BILLA @ Saratko, pretože som bol prakticky bez zásob. Do školy som vďaka babkám, ktoré Skookie ešte nezabil, došiel 8:48.
Začalo to vyzerať tak, že som síce došiel, ale tak, že nasledujúce dve hodiny mala byť absolútna ničota.
To sa našťastie nestalo a so Skookiem sme mali OPÄŤ, tento týždeň uť druhýkrát, o zábavu prostredníctvom fyzikálnych nezmyslov postarané.
Prasiatko začal s tým, že prúd bude v dvoch paralelne zapojených rezistroch krúžiť (ukazoval na schéme), čo bol náš prvý výbuch smiechu (druhé perpetum mobile za týždeň, dobrá úspešnosť) pričom to Falko dorazila tým, že "Ten prúd to nevníma tak, že 'ja sa tu chudák delím'.". Kvalitný výbuch smiechu opať odo mňa a od Skookieho.
Prežili sme ďalšie dve hodiny a nadišiel čas, kedy sme sa mali odpratať do McD. Skookie sa nevysvetlitelne celú cestu rofloval.
Ukázalo sa, že babička sediaca oproti nám vydávala zvláštne zvuky. Ja som si zatial stihol všimnúť, že autobusárovi tam hraje živé rádio (radio viva) a v tej pesničke, čo tam hrajú, sa nachádza nejaký príliš známy text.
How do we dance, when our Earth is turning? How do we sleep, while our beds are burning? V akejsik pomalej a nudnej verzii. Zrejme originál. Novaspace rocks.
Slovenčina ubehla prekvapivo rýchlo a ja som šiel do Hopiklandu zbaviť sa prehrávača. Opäť tou istou nelogickou cestou s aspoň tuctom otočiek. Povedal som čo som chcel povedať, dostal som na ruku prekvapivo rýchlo necelé dve dvacky, sadol na bus a šiel na stanicu.
Tu som si uvedomil, že je na zimnú bundu dosť teplo (spomenul som si, že po ceste som videl taký ten divný hlásič času a teploty, ktorý písal 13°C), tak som sa jej zbavil.
Nastúpil som do ĎALŠIEHO MEŠKAJÚCEHO VLAKU, v ktorom som s pocitom sardinky začal písať tento post (a asi aj dokončil prekvapivo skoro mám pocit, že ešte neboli ani Velké Leváre).
Náhodné stretnutia s entitami z dávnej minulosti sú vždy zaujímavé. HM.
M@trixX
P.S.: Opäť písané perom na papier.
P.S.2: JA CEM SVOJÚÚÚÚÚ NOKIJÚÚÚ !!!
P.S.3: Uprostred písania tohoto textu sa mi vypísalo posledné pero, ktoré so sebou mám, takže dosť veľká časť tohoto textu je písaná pentelkou, ktorá už má nejaký ten piatok (odhadujem jej aspoň 8 rokov. Mal som také aj pero, ale to sa mi stratilo ešte na základke), Kúpil som ju v takom divnom papierníctvo-hračkárstve v Malackách tam kdesi oproti orangeu tam pri tej velkej križovatke.
P.S.4: OMFSM, štyri strany textu :D
P.S.5: Zo scanov prepisovala IndifferentGirl, lebo sa nudí a ja som lenivý. THX :D
(a čo ostatní?)
Komentáre k článku
Nie je pravda, že nenávidím komentáre!