2010-01-05
VAROVANIE! Tento článok môže spôsobiť bolesti hlavy, vyvolať potrebu piť pivo, doviesť vás k samovražde alebo čokolvek iné. Čítanie na vlastné riziko. Deťom do 26 rokov odporúčam čítať v sprievode rodiča alebo psychoterapeuta.
Včera vo vani cca o tomto čase som sa zamýšlal nad tým, čo sa zase stalo, čo mi kto povedal, etc. Síce som so sebou mal mobil, ale nebol som schopný
vôbec nič o tom napísať priamo na mieste.
Tak som si spísal prvé poznámky k tomuto včera, neskôr pred tým, ako som sa vybral spať, čo bolo okolo tej piatej ráno.
K tomu, čo som napísal, som si napísal poznámku, že si to potrebujem nechať nejaký ten deň odstáť s tým, že to možno aj tak nebude všetko celé zverejnitelné.
Chcem písať o všetkom, co sa stalo v posledných cca 100 hodinách minulho roka... Nie, blbosť, ono to asi bude trochu menej... 50?
Prakticky je to jedno, lebo to malo dosť nechutný vplyv a ten je dôležitejší ako čas, ale aj tak je lepšie vedieť aj čas.
Takže... ako sa všetko začalo? Rozhovormi.
Ale rozhovormi, ktoré som neviedol tých cca 50h do konca roka, ale už nejaký ten piatok dozadu. Nie. Je lepšie povedať nejaký ten
mesiac dozadu, pretože to, čo sa dialo tých cca 50h bolo odrazom vecí, čo sa stali už docela dávno.
Dokonca som sa o všetkom tom aj ja dozvedel v čase, ktorý možno označiť ako "docela dávno"... Ale čo sa stalo, čo sa nestalo, isté rozhovory (množné číslo) mi tieto udalosti pripomenuli.
Treba povedať, že podobné rozhovory by som očakával častejšie a potom by možno nespôsobovali také prekvapenia... Áno, všetko čo bolo povedané (väčšinou teda napísané) bolo docela šokujúce, pretože nič... nič... nič... blesk z jasného neba... nič... nič... nič... čo je podla mňa docela... smutné.
Ale existencia týchto rozhovorov ma napriek ich zriedkavosti teší a skutočne povzbudzuje...
Na druhú stranu sa však musím zamýšlať, prečo vždy len takto odrazu raz za milión rokov... a s takými šokujúcimi informáciami.
A ono najzaujímavejšie je, že pod vplyvom šokov sa iné šokujúce informácie ukážu v ešte šokujúcejšom svetle... A udalosti, ktoré hmlisto opisovali sa stávajú úplne jasnými a jednoznačnými... A prekvapujúcejšími...
asi
Napriek tomu všetkému neviním za nič tieto rozhovory... Tie len doviedli mňa k uvedomeniu, že jediný problém, ktorý je, som ja. Alebo problémy, ktoré vidím, sú vo mne.
Som iný, ako drvivá väčšina humanoidných entít, ktoré poznám, prípadne ku ktorých názorom mám nejaký prístup... Tento fakt je väčšinu roka aj mnou považovaný za pozitívny; prípadne až tak, že názory a konanie týchto humanoidných považujem za negatívne až zlé, zvrátené, postavené na hlavu...
Ale čas od času príjde deň, keď sa dve a dve dajú dohromady a vtedy je všetko ostatné v poriadku, len ja som
divný
A nad týmto - nad všetkým, čo som spravil a nespravil... a aký som atd. - Som musel rozmýšlať. Proste sa nedalo nad tým nerozmýšlať, na to všetko nemyslieť.
S každým fragmentom myšlienky na to, čo sa stalo (a čo nie... teda asi skôr na to čo nie), som chytil ((ako je afekt depresie???)), rozbúchalo sa mi srdce atd... A keďže sa na to nedalo nemyslieť, tak sa jednotlivé tieto afekty zlievali dokopy a bola z toho ((nálada od depresie))((prečo dopekla neviem povedať názvy emóciám!?!?!?))
zhruba preklad do jazyka ludi: vzdy ked mi na rozum dosiel nejaky kusok toho, co sa stalo a nestalo, ma chytilo "cosi ako kratkodoba depresia" sprevadzana vyraznymi fyziologickymi zmenami. Tychto "cosi ako depresii" bolo tak vela, ze sa zlievali dokopy a tvorili "nieco ako depresivnu naladu". A to "cosi ako kratkodoba depresia" a "nieco ako depresivna nalada" neviem pomenovat.
Čo sa však našťastie stalo (alebo nestalo), doma sa mi nachádza (vtedy asi deň a pol starý) dancepad, a aktivita - akákolvek - ale teda psychickej som schopný nebol - takže akákolvek fyzická aktivita - mi pomohla nemyslieť... Aspoň nachvílu...
Takže s každým jedným songom, ktorý som skákal v stepmanii, som mal niekolko minút psychickej úlavy...
Horšie je, že keď som natrafil na príliš pomalý song, tak som stíhal mať negatívne myšlienky... takže som musel vyberať rýchlejšie veci o úroveň vyššie, ako som bol schopný bez problému zvládnuť...
Ale teda podarilo sa mi miestami nemyslieť na nič, čo bolo pozitívne... Vtedy som - práve vďaka tomuto - začal považovať dancepad za najlepší vianočný darček, a to aj napriek tomu, že som si ho vybral sám
(s úplne iným cielom) a dostal som sa k nemu až 28.
Čo je nepríjemné, je fakt, že dancepad je v mojom pomyselnom rebríčku ešte vyššie ako čajíky a čajové dózičky od strýka, čo ma sklamáva, pretože strýko ma fakt nimi potešil.
Ale majú drobný problém - aj napriek vynikajúcej chuti nepotláčajú problémy tak dobre, ako dancepad - teda skôr fyzická aktivita na ňom.
Dancepad nevyriešil nič...
Čo niečo vyriešilo, tak to boli zrejme nevhodne zvolené slová
(ich následky)... a ďalší rozhovor... Všetko, čo sa povedalo, mi došlo až neskôr (práve včera v tej vani), ale to, že sa potvrdilo to, čo som si myslel ma dostalo z desnej nálady do... o niečo lepšej.
Ale to, čo považujem za najlepšie, som si vtedy neuvedomil. Vtedy som si všímal všetky negatívne a nejasné veci... a stále som sa obracal k nim... a opäť...
Keď som sa dostal k niečomu, k čomu som sa chcel dostať o 46h skorej, tak odpoveď mi tak zdvihla náladu, že už to bolo skoro celkom v poriadku... Skoro.
Čo ma zachránilo od smrti v depresii, to došlo až krátko po novom roku. Narazil som na niečo, čo som kedysi dal sťahovať - pustil to - a po prvých pár minútach som pridal hlasitosť (pretože naši pár minút predtým odišli preč) a s úsmevom skočil do nového roka...
Podľa wiki sa jedná o power metal (čo len dokazuje, že v žánroch a) sa ja nevyznám; b) je bordel), podľa mňa hudbou, ktorú som práve vtedy potreboval (tj. dobrý trance, ktorý som ešte nepočul)
Skutočne som si uvedomil, že som v akomsik tranze, ktorý som dovtedy zažíval iba pri fakt dobrom tranceíku.
Práve tieto tranzy patria medzi dôvody, prečo trance, prečo sa väčšinu existencie zvládam tešiť zo sprostých nepodstatných maličkostí a asi aj prečo niesom v depresii celý rok.
Negatívnym dôsledkom toho, čo sa stalo, je určite fakt, že som nedokázal (a stále nedokážem) napísať zhrnutie toku 2009, ktorý bol, oproti posledným niekolkým rokom vážne super.
Áno, samozrejme mohol byť aj lepší, ale byť silvestrovskú noc na tom aspoň tak dobre, ako teraz, tak skutočne napíšem "vážne super"...
--
Čas od času si zapíšem môj aktuálny názor na entity, s ktorými mám nejaký bližší vzťah... A keď sa pozriem na poznámky z posledných mesiacov...
Buď sa môj názor na entity často neuvážene mení, alebo sa strašne mení aj tento vzťah je na tom úplne úboho, keďže miestami mám pocit, že "jůůůů, fantázia" a miestami "OMFG, toto ne".
Proste všimol som si, že môj dnešný názor na niekoho je úplne iný, ako to, čo je tam zapísané a až mám miestami pocit, že to, čo je tam napísané, je najväčší omyl minulého roku...
Proste som sa nechal osrať človekom, ktorému verím, a ktorý zrejme verí mne. Alebo dokáže geniálne doublethinkovať s tým, že jedno hovorí
(mne) a niečo úplne iné koná.
Iba pri jednej z entít môžem povedať, že môj názor je viac menej rovnaký už aspoň rok a pol. A keby som to dal do grafu, tak boli by tam isté úplne šialené výkyvy, ale keby sa to spriemerovalo tak... čo ja viem... po týždňoch, tak by z toho bola rovná čiara.
Tak ma napadá - asi si budem každý deň v tomto roku zapisavať nejakou jednou-dvoma vetami čo si o každej z entít myslím s nejakým číselným vyjadrením (niečo na štýl: 0 = hate --- 100 = love) a koncom oka to budem môcť dať do grafu a povedať, či to skutočne je s výkyvmi alebo bez :D
A prípadne čas od času niekomu aj poslať tieto moje poznámky o ňom... Samozrejme aspoň s mesačným opozdením, ale proste mať tú možnosť dať mu vedieť, čo si o ňom myslím, za čo som mu vďačný, za čo ho nenávidím...
(presnejšie: čo som si o ňom myslel, za čo som mu bol vďačný, za čo som ho nenávidel -- proste posielať až keď sa veci dostanú späť do normálu)
Asi začnem včerajším dňom po uverejnení tohoto blogpostu.
--
Ak sa pýtate, že čo je to, čo som si včeara uvedomil vo vani, a čo ma tak strašne potešilo, tak vedzte, že sa to nedozviete. Aspoň nie tu. Sú to 4 slová zo strašne dlhej správy, ktoré som však asi v živote nepočul ani nečítal.
Vtedy v ((nálada depresie)) som ich vôbec nevnímal a už vôbec nepovažoval za dôležité. Teraz si musím myslieť o sebe, že som hovado a danej entite sa ospravedlniť.
Niečo také pre mňa totižto vážne znamená strašne vela.
(čo som si myslel, že si aspoň niekto jedného dňa uvedomí - nestalo sa (do toho dňa))
Aktuálny stav a budúcnosť
Sú tri hodiny ráno, za zvukov Trance Around The World 301 a pri svetle sviečok ležím pod dekou v čajovni s kusom papiera na podložke a s písatkom. Z deravého okna na mňa fúka studený vzduch.
Budúcnosť čajovne je jasná - treba ju ešte trošku zútulniť a odrezať ešte kúsok viac od sveta, pretože je fakt
fantastické mať takúto oázu pokoja.
Celkovo tento rok dúfam, že dopadne ešte lepšie, ako ten minulý; hlavne preto, lebo dúfam, že sa zmení môj prístup.
Môj prístup je totiž aj k super veciam zlý, ako napríklad v poste 42 o tripe na plavecký hrad, ktorý som z istých dôvodov nedávno čítal.
Srandou je, že mi zostáva už iba asi dva riadky miesta na
7. strane A4-ky. Tááááááák dlhý blogpost tu možno fakt ešte nebol. Dúfam, že som o nikom neprezradil viac, ako bolo vhodné (už 8. stana) a napísal tento post dosť hmlisto. Možno si si všimol(a), že som hovoril práve o tebe a v niektorom odstavci sa skutočne vidíš. Fakt som pri písaní tohoto postu postupne myslel na vela ludí, takže je dosť možné, že si to ty.
Idem sa umyť a potom uvidím, či tento post prepíšem do compu a zverejním hneď, alebo až keď "ráno" (13:37) vstanem.
Ešte raz - a tentokrát písané s dobrou náladou - Všetko dobré do nového roka, myslite pozitívne, nezabúdajte na to, čo pre vás spravili kamaráti (poučte sa z mojich chýb) a majste sa proste celý rok proste super.
Váš M@trixX
P.S.: Ak ste to zvládli celé dočítať a aspoň čiastočne sa nad tým zamyslieť, tak vám vážne gratulujem.
Ak ste to celé prečítali a vôbec nič vám to nedalo, tak by som vás mal lutovať.
P.S.2:
Niesom robot, nepracujem na binárnom princípe, nepapám eletriku!!!
P.S.3: Boli už aj dlhšie posty...
P.S.4: Ak tu náhodou nejaký ten odsek zmizne, tak to bude zrejme tým, že som si uvedomil, že som tu nič také písať nemal... Ale snáď nezmizne...
(a čo ostatní?)
Komentáre k článku
Nie je pravda, že nenávidím komentáre!Chaos, čistý chaos, idem si to zas prečítať (a to mám každú časť už minimálne 3x prečítanu, niektoré aj 6x) aby som pochopil.
Odporucam zvacsit medzery medzi slovami a velkost pisma, som musel dat 2x ctrl+ aby som to vede citat.
Bolí ma z toho hlava.
Skoro ako hajachov vyklad to je.
Ziadny spad to nema, postavy konaju nelogicky, dej mizerny. Tak cenu za to nedostanes.
Stupnica 0 az 100 je nuda. Zaznamenavaj si to v eV podla nejakeho vzorca.
Pismena mam imho dost velke, proti niektorym webom aj dvojnasobne vacsie, tak myslim, ze toto je take vhodne optimum...
O tom, ze je to chaos viem... Ale ked sa v mojej hlave chaos odohrava?
V com bude stupnica je irelevantne, podstatne je, ze to budu cisla a budu sa dat graficky znazornit...
preco mam pocit ze to P.S.2 bolo mne? :DDD
a jingsavv ma pravdu, ani ja nechapem, skusim na druhy pokus ;)
A P.S.2 bolo *AJ* o tebe (pre teba), ale nielen.
P.S. - ked som mal ja depky tak som sa schlastal s kamosom ale tebe to neodporucam
"humanoidne entity" preto, pretoze to, co niektori "ludia" robia ma nuti pochybovat o tom, ci su to skutocne ludia, alebo len proste nejake zvery s mozgom vevericky z pred 200 000 rokov...
"nikdy nepit" - na tom trvam. a aj tak - bolo by to ako dancepad... na chvilu by som zabudol... a medzitym spravil par kravin, ktore by som len lutoval...