2009-12-30
Dneska pisem z mobilu. Co sa stalo dnes sa docitate bohviekedy v dalsom poste.
Zvoni. Myslel som, ze je to budik a kukol na telefon. Ten hovoril nieco v zmysle "Jingsavv 0:00:03". Polozil som teda telefon k mojmu uchu a odpovedal na otazku "M@trixX, si hore?" niecim v zmysle, ze neviem. Bolo mi pripomenute, ze nemam zabudnut na triesky a bolo zlozene. Bolo to v mojich rukach. Zlozil som teda a pozrel na cas. 3:04. Minuta pred budikom. No co uz. Tak som teda vstal a v chaotickom poradi - vsetko minimalne s dvoma preruseniami - sa obliekol, uvaril caj a nalial ho do termosky, nasiel kabelu s predpripravenymi haraburdami, vzal triesky a podpalac, vyzachodoval sa, umyl.
3:48 vychadzam z domu s vela vecami na sebe a na chrbte a balickom piskotov v rukach. Prichadzam na stanicu, kde sa dozvedam, ze pokladnu otvaraju az o hodinu. Nastupujem na vlak, pozieram polku piskot a zacinam pit energydrink. Drobnym problemikom bolo, ze som ho uz nedokazal napchat naspat, tak som od vystupenia z vlaku niesol v ruke namiesto piskot energydrink.
Ked som zbadal prichadzat 23ku, tak som okamzite pockal, kym prejde auto a bezal na nu. V celej 23ke boli 3 ludia - vodic, akasik babka a ja. Vystupil som pri dome kultury a nikde nikoho. Volam teda jingsavvovi ze kde su. Ze mam dojst pod jeho dom, lebo pojdeme odtial.
Na veeelkocestovej krizovatke som teda prebehol diagonalne celou krizovatkou s ale 8pruhmi*5(alebo viac)pruhmi a nastupil na akusik 34ku. O asi tri minuty neskor som bol na zastavke pod jingsavvom a kracal pod jingsavva. Po vylezeni hore nikde nikoho. Napada ma, ze si zo mna ti dvaja spravili ultraextremne nechutnu prdel. Schadzam naspat dole a volam jingsavvovi, ze kde su. Vravi mi ze za domom. Super. To sa mi bude moct zasmiat priamo zo svojho okna.
Prichadzam hore, tentokrat na mna maval svietiaci mobil, ja sa vystveravam k nim a ku mne prichadza pes, ktory si ma vraj chce onuchat.
Pes si ma onuchava a oni dvaja so svetlami rozhoduju, ze ideme. Moje svetlo je rozlozene v kabeli, lebo sa mi ho nechcelo fixovat vo vlaku.
Ideme teda na kopec. Kracame, kracame, kracame. Rozoberame nezmysly, ako napriklad kto kolko spal (jingsavv 5h, jacky 0h, matrixx 4h) a podobne. Cestou boli zaujimave napriklad lietadla, ktore nam lietali nad hlavami. Chvilu sme aj stali (asi pri BTS) a mali zlozene batohy, pricom niektori ten pocit opisovali, ako by lietali. Nebolo to sposobene lietadlami ale hmotnostou nasich batohov.
Pokracovali sme cestou k akejsik studnicke, ktoru sme nevedeli najst. Jingsavv nas zaviedol na falosnu stopu, pricom sme (teda aspon ja) zapadli do blata. Vratili sme sa k nejakej inej studnicke, pokusili sme sa umyt (ja som pouzil servitky, voda brr), napojit psa, zobrat zasoby vody a kedze uz vychadzalo slnko, tak aj porobit dajake fotky.
Pocas tmy sme videli, ako na nas kuka nieco cierne a boli sme pritom mierne priposrati. Pozoruje nas dajake zviera a cochvila nam skoci po krku. Brr. Ked uz bolo kusok viac svetla, nedalo mi to a s kusom psa som sa vybrali zistit co to je. Jednalo sa o dva relativne tenke pokrutene kmene stromov, pricom jeden z nich bol jakkeby obhoreny a teda - cierny.
Pokracovali sme hore k cielu, cestou robili nejake fotky a ku koncu aj zbierali drevo.
Po prichode sme sa zlozili, vyzachodovali, ja som sa zacal pokusat rozlozit ohen, ktory sa nedaril napriek trieskam a podpalacu az pokym jacky nenasiel nejake fantasticke drevo podla rad ultimate survivora a to bola chvila, ked sme boli zachraneni. Cele zapalovanie sme mohli pocuvat sustanie vrejucej vody v drevach. Des. Na ohni sme sme si zacali robit prve jedlo a zacinala nam byt horko(len v mikinach). No a neskor, na odvratenu polku cloveka, zima. Doniesol som si teda vela tenkeho dreva, ktore sme coskoro minuli. Potom sa jingsavv s jackym rozhodli doniest dalsie podobne drevo, pricom to dohnali do stavu, ze ho bola asi meter vysoka kopa, takze chvila tepla bola zaistena. Az prilis.
Dalsim problemom bol kruty nedostatok chleba, ktory nam nikto nechcel doniest.
Za zmienku stoji aj agent FBI, ktory okolo nas presiel aspon tucetkrat.
Po urychlenom spaleni zasob sme sa vybrali dole s tym, ze pobalit nam chvilu trvalo a vsade okolo seba sme citili dym.
Cesta dole prebehla bez vaznejsich problemov, vsetci prezili. Rozlucili sme sa v teniske a ja som chvatal na vlak. Na stanicu som dosiel s dvojminutovym predstihom, vlak vsak dalsich 5 meskal.
V nom som vdaka puchu a spinavym rukam musel vyzerat fakt divne. Cestou som zaspal a mal akysik fantasticky sen, ktory mi vsak vypadol koli stresu z prichadzajucej stanice (balit sa, nebalit sa, neprespal som sekule?)
Po prichode domov som vsetko zo seba zhodil a skocil do vane.
Nasledovali rozhovory, ktore postupne vygradovali k teribilnym uvedomeniam a fakt divnym emociam, ktore sa vsak skor viazu k dneskajsku a tak mi pokazili super den. Skoda, ze mi uz druhykrat den pokazilo nieco, co som rad, ze sa stalo.
TO BE CONTINUED...
Dalsi den mi divne emocie kazia den. Mozno to napisem este dnes.
(a čo ostatní?)
Komentáre k článku
Nie je pravda, že nenávidím komentáre!