2009-12-29
OMG. Ja fakt neviem, ako začať. Toto je už asi štrtý úvod. Snáď mi to tentokrát výjde...
Všetko sa začalo včera (akože 28. - pre niektorých sa totižto tieto dva dni zlievajú do jedného, pretože... no proste NOT ENOUGH SLEEP :D) nadránom.
Po istom hrajkaní sa s websajtom (dnes už brlôžkom) som zalahol spať. Áno, svetlo už svietilo a bolo asi pol siedmej ráno.
Zobudil ma kocúr asi o štvrť na asi jedenásť tým, že vstúpil do izby a ja som počul dopad jeho labiek na podlahu. Zvyčajne nič také nepočujem, ale tentokrát som to počul. Potom som zbadal ucho a pol oka a bolo mi úplne jasné, čo sa deje.
Tak som po necelých štyroch hodinách spánku uprostred dňa zaostril na display vedlamňaležiaceho mobilu. Hlaásil niečo v zmysle "New messages: 1 text message, 1 e-mail". Bolo vysokopravdepodobné, že išlo o alzu, ale aj tak som sa zafokusoval poriadne a prečítal niečo v zmysle že moja objednávka číslo 5 465 545 789 564 215 795 166 451 300 564 621 323 546 je úspešne na pobočke a že si pre ňu mám naklusať.
Zakričal som na mamuta ničo v zmysle, že idem do bratislavy a chcem jesť. Ukázalo sa, že vianočné údené je mrtvé a moji tuniaci boli sežratí, takže som jedol dajaký improvizovaný obložený chlebíček...
Za desať dvanásť som sa vybral s vhodným obnosom peňazí na vlakovú stanicu, pričom som cestou stretol isté dve pochybné humanoidné entity, ktoré so mnou tri na druhú rokov zdielali classroom.
Po tom, ako kúpili lístoky (4) za horibilnú sumu (ja+0.80) som ich vysmial (a ukázali sa ďalšie dve entity, ktoré boli dôvodom, prečo boli lístky 4).
Táto pochybná štvorica entít povedala, že pôjdem s nimi a boli na mňa kladené isté otázky, ako napríklad že kam idem (odpoveď: do Bratislavy; reakcia: aj ty?) a podobne.
Potom, ako som nejakým milým spôsobom istej z entít naznačil moje opovrhovani ním, mi navrhli, že by som mohol s nimi chodiť von, čo vo mne vyvolalo niekolko zvláštnych reakcií, napríklad zdesenie, radosť a tak.
Počas cesty sa entity dohodli, že idú papať do McD na obchodnej, tak som (z istých dôvodov (napríklad z tých, že som bol hladný alebo že to bolo v pláne (len v opačnom poradí))) súhlasil, že idem s nimi.
Okrem spôsobu konverzácie, na ktorý niesom zvyknutý (adlerka je trošku... different :D) ma prekvapila aj obdoba Tr!@s-o-Shadow-oveho gesta prevádzaná hlavne dvoma z týchto entít.
Spôsob konverzácie obsahoval napríklad tomutopodobné dialógy: "... To je nahovno" "Ty si na hovno" "Ne, ty si na hovno" "Ty si na hovno".
Tr!@s-o-Shadow-ove gesto nebolo sprevádzané podivným "he-he-he" ale niečím na štýl "ááá-(dotyk)-jo". Pochybný behavior už nie je výsadou adlerky...
Po vystúpení sme sa presunuli na šalinzastávku, kde stála trinástka s rozčapenými... DVERAMI (!!!) ale dve z entít povedali, že sa na danú šalinu nejde. Vzhladom na to, že som už bol rozhodnutý, že idem s nimi, tak som na šalinu rozhodol neísť aj ja a tak sme štvrťhodinu čakali na zastávke.
Tu sa okrem iného ukázalo že tolko superšpičkových superfotorgrafov neni nikde tolko ako v sekuliach, pretože dve z troch fotiek sú nezafokusované (max) a jedna podexponovaná (och). A relatívne rozumne vyzerajúce xichty sú na jednej z tých rozmazaných, pričom po aplikovaní extrémne prehnanej unsharp mask som docielil relatívne rozumný výsledok, na ktorom sme sa pôvodne mali tváriť EMO...
Konečne, po tom, ako sme sa našalinili (entramiĝis) cesta prebiehala divne. Pôsobením jednej entity na vlasy druhej mal po chvíli M.M. na hlave vééééélmi divný účes, ktorý bol po chvíli odstránený. Ale aj tak vyzeral vtipne.
V McD sa viedla velmi ťažká diskusia, v ktorej sa rozoberalo, že kto čo chce kúpiť. Ukázalo sa, že jedna z entít má všetko, čo chcela, už kúpené, za čo bola obvinená že "kúli tebje sem už minul 10€" [orientačný preklad do cca_sk: "kvôli tebe som už minul 10€"], pričom sa ukázalo, že to 10€ nebolo (ale bolo to dosť vela), a že daná entita si mala kúpiť rifle a nešpecifikovanú (alebo som si to len ja nezapamätal) obuv a že zrazu nechce nič...
Ďalšie teórie nás doviedli k tomu, že všetci sa vybrali do BA preto, lebo ich k tomu viedla gama-energia pôsobiaca na ich podvedomie, a síce tak, že podvedome chceli stretnúť vo vlaku mňa.
Po vylezení z McD sme sa rozlúčili, ja som sa vybral do alzy (z čoho tieto entity spravili čínsky obchod s užneviemčím) a oni do NewYorkera.
Ja som v
úplne prázdnej alze pristúpil k automatu, zadal to šialené číslo, zadal peniaze, zhabal peniaze, zbehol po schodoch, podpísal akýsik zdrap papiera a s obrovskou krabicou pod pazuchou som sa vybral v smere hodžovo námestie.
Samozrejme vzhladom na to, že ja som rýchly a oni sú pomalí, som ich stretol práve vychádzať z vyššieuvedeného shopu. Pozreli sa mna mňa, chytili sa za hlavu a začali sa ma pýtať divné otázky. Ako napríklad že na čo to je. Moje trpezlivé odpovede boli odbité s tým "šak já vím" a nasledovali moje otázky, ako napríklad "už si na tem skákal?" nasledované negatívnymi odpoveďami.
Krabica mi medzitým ešte bola zobratá (a mnou si vrátená) a potom nasledovalo definitívne rozlúčenie, nakolko oni šli kamsik do avionu a ja v smere do bravky.
Keď som sa objavil u Jingsavva, chytil som sa za hlavu a niekolkokrát som o ňom prehlásil že je šialenec. Alebo blázon, alebo čo ja viem čo to bolo... Proste pointa je jasná... Ním obývaný priestor je... malý
Konverzácia s ním prebiehala v klasickom rozpoložení, ako nepríklad "sú to lemry" a "tu to aj tak nemá zmysel". Samozrejme sme sa dostali aj k vagónu a zrazu som sa dozvedel, že dojde Jacky.
Keď ten došiel, dozvedel som sa, že o deň neskôr sa ide opekať s tým, že štart je ASAP, čiže o piatej ráno (pôvodne chceli o štyroch, ale bolo za hranicou mojich fyzických schopností byť tam tak skoro, takže sa to posunulo). Boli obvolaní všetci ostatní, ako napríklad Eowyn, Nessa, čosi. Čosi sa neviem ako vyjadrilo, Nessa povedale že nejde, eowyn že ide.
Šlo sa nakupovať, kúpilo sa 3l energydrinkov (moc sladkých, nebublinkových. DAMN.), 8l kofoly, 3l (idk, idc, cca) piva, pričom v oddelení s alkoholom sa strávilo najviac času.
Potom sa šlo do autobusu, ktorým sme skončili na stanici v devínskej, kde som bol odprevadený oboma entitááámi. Na lavičke môžme vidieť krabicu s dancepadom.
TO BE CONTINUED
deň dva je možno ešte o niečo šialenejší... začína budíčkom o minutu skôr, ako nastavený budík... ale teraz sa mi to nechce písať, tak to napíšem zajtra. Možno. Ak stihnem.
(a čo ostatní?)
Komentáre k článku
Nie je pravda, že nenávidím komentáre!